Deň bez pandémie

Autor: Ľubica Vaňková | 4.3.2021 o 3:39 | (upravené 4.3.2021 o 4:23) Karma článku: 2,83 | Prečítané:  219x

Posledné dni, ba posledné hodiny určite neboli "uhorková sezóna". Bolo sa na čo v priamom prenose pozerať.

Dovolenky a iné radosti

V čase, keď ľudia zažívajú najväčšie pocity samoty, smútok zo straty najbližších, depresie zo straty zamestnania a príjmov, najväčšie finančné kolapsy a balansovanie na pokraji chudoby prichádzajú na scénu novinky spoza hraníc. Dovolenkovanie za hranicami v exotike tých, ktorí by občanom mali ísť príkladom, ktorí so svojím mandátom nezískali len istý príjem na najbližšie štyri roky, ale prebrali na seba aj morálnu zodpovednosť za svoje kroky a majú byť nositeľmi toho, čo od svojich občanov a voličov požadujú. V posledných dňoch je to výsmech rodinám, ktoré bojujú už rok s tým, že buď na tú dovolenku nemajú financie, lebo si musia zadovážiť iné rozmarné veci, ako napríklad splátku hypotéky, nájom, či potraviny a pod., alebo jednoducho si v práci dovolenku nemôžu zobrať, keďže ju už poväčšine vyčerpali, kvôli tomu, že musia byť doma s deťmi, pred ktorých povinnou školskou dochádzkou, boli v krízovom čase zimných prázdnin, uprednostnené lyžiarske vleky. Samozrejme v neposlednom rade si ľudia nemôžu dovoliť po príchode zo zahraničia zostať doma v karanténne ďalších 14 dní, či uplatniť si veľmi známu výnimku, ako iní, tí viac rodinne založení.

Deti stratenej generácie

Odštartoval piaty mesiac druhostupniarov a stredoškolákov na online výučbe a tretí mesiac niektorých tých najmenších žiakov na prvom stupni. Ďalší mesiac bez sociálnych kontaktov, väzieb, návykov a hlavne ďalší mesiac bez plnohodnotného vzdelávania, ktoré si deti zaslúžia a na ktoré majú legitímne právo. Tie menej šťastné deti nemajú prístup ani k online vyučovaniu. Ďalší mesiac bez pohybu, bez plnohodnotných rozhovorov, bez cesty za plnohodnotným vzdelaním, ktoré má byť cestou k neskoršiemu úspešnému zamestnaniu a dobrému životu. Šťastné to deti, ktorých sa týka slovíčko PREDNOSTNE, azda pár dní si stihnú v škole užiť bez toho, aby sa museli vrátiť späť domov za počítače a naviac priamo do karantény.

Nové opatrenia vs. Sputnik V

Od utorka minulého týždňa si poväčšine domácnosti so zápalom púšťalo televízne noviny o devätnástej s tým, aké nové opatrenia budú. Po piatich (nie PIATYCH) dňoch sa nedozvedáme nič nové. Každý volič čaká, či sa ten jeho volený člen koalície postaví v obývačke na obraz a vyzve ho k dodržiavaniu nových opatrení, ktoré majú byť rozhodujúce k tomu, či nastane o pár dní tvrdý lockdown, alebo nie. Nedeje sa nič. Volič ostáva sklamaný, možno potešený, veď keď nepredstavuje nové opatrenia nejaká autorita, tak to nemôže byť predsa nič vážne. Zrazu média hlásia predsa len nejaké zmeny, zákaz vychádzania a iné chaotické formulácie zo zverejneného uznesenia, ktoré si však musia ešte overiť. Chcú pomôcť zmäteným občanom. Po dopytovaniach sa médií prichádzajú z ministerstiev aj vysvetlenia vo forme nahratých videí, uznesení a pod.

Konečne prišla aj nejaká tlačovka, na ktorej sa však novinári dozvedeli, že sa musia dopytovať k aktuálne prijatým opatreniam u jednotlivých ministrov a že nie je na aktuálnej tlačovke ochota riešiť, čo sa bude diať v nasledujúcich dňoch so životmi ľudí, s ďalšími úmrtiami, či ekonomickou krízou, nakoľko sa momentálna tlačovka venuje neregistrovanej vakcíne, ktorá má zachrániť cca 1,7 milióna ľudí, s ktorou sa začne očkovať až o dva týždne a účinok možno postrehneme, v tom lepšom prípade až o cca 2-3 mesiace.

Tak nič teda. Nasledujúce 2-3 mesiace asi ostávajú „visieť“ vo vzduchoprázdne. A možno je to len čas pár dní na nadýchnutie sa pred už teraz istým tvrdým lockdownom.

Ruka v ruke k tomu prišla koaličná kríza a na pandémiu COVID- 19 sa na Slovensku, po roku, na jeden celý deň zabudlo.

Vraj sa rieši, kto po tejto kríze bude víťaz a kto porazený.

Nie je isté miesto víťaza, ale určite je už teraz isté miesto porazeného. A keby len jedného porazeného, ale rovno približne 5,46 miliónov porazených. To sú tí porazení, ktorí pochovávajú svojich blízkych, alebo ich už v poslednom roku pochovali, tí ktorí prišli, či prídu o prácu, tí ktorí doma s deťmi, bez školy zvádzajú tvrdý boj, tí ktorým každodenne umierajú pred očami pacienti, tí ktorí žijú na hrane v zmysle hroziacej pokuty práce „na čierno“, lebo inak by nemali čím zaplatiť účty, či najnovšie tí, ktorí aj keď nejakú tú pomoc už dostali, tak teraz ju musia vrátiť späť, tí ktorí zažívajú depresie, domáce násilie, či bojujú s myšlienkou na smrť, tí ktorí dodržiavajú všetky opatrenia a aj tak nevidia svetlo na konci tunela a určite nezabudnime na tých, ktorí už nič nepovedia a nič nepotrebujú, lebo to jednoducho NEDALI.

Kto má zodpovednosť? Odporúčam pieseň z muzikálu Neberte nám princeznú- Spravilo sa to samo. Podobnosť s textom piesne a videoklipom je čisto náhodná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DNES PÍŠE MATÚŠ RITOMSKÝ

Máme iný Sputnik V? Nevieme

Je podstatné odlíšiť tvrdenie, že nemáme dokumenty k Sputniku od toho, že je iný ako v Lancete.


Už ste čítali?